Prvé stopy ľudskej činnosti na území Bardejova sú datované do staršej doby kamennej. Neznámu minulosť prezrádzajú cenné artefakty – rohovcová čepeľ a čepeľ z čierneho buližníka, ktoré sú dnes uložené v Šarišskom múzeu. Obidva nástroje patria do skupiny gravettienskej industrie z konca doby ľadovej (asi 20 000 rokov pnl.). V tomto období tu zrejme dochádzalo k presunom ojedinelých loveckých skupín. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín je tu však neskorá doba kamenná (2500 – 1800 pnl.), spojená s výstavbou dodnes viditeľných kamenných mohýl.

Neskôr, v období stredoveku, predurčila rozvoj osídlenia najmä jeho strategická poloha na dôležitej obchodnej ceste. Spojenie viedlo z juhu z Prešova údoliami vodných tokov Sekčova a Šibskej vody, aby ďalej na sever za karpatský oblúk pokračovalo minimálne tromi priechodmi.

Najstaršia písomná zmienka o Bardejove bola nájdená v Ipatijevskej kronike a pochádza z roku 1241. V tomto období predstavoval Bardejov dôležité miesto na obchodnej ceste z Uhorska do Poľska a oblasti Haliče. O šesť rokov neskôr sa spomína ako rozvinutá obec v listine panovníka Bélu IV. Dokument riešil žiadosť cisterciánskych mníchov z kláštora v Bardejove o nové určenie chotárnych hraníc, lebo prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky.

V polovici 13. storočia Bardejov získal právo konať trhy, ktoré lákali obchodníkov zo širokého okolia, ako aj nemeckých usadlíkov. Tým v roku 1320 kráľ Karol Róbert udelil významné privilégiá. Ďalšou výsadou bolo právo výberu mýta. Obranné postavenie mesta na hraniciach Uhorska s Poľskom potvrdil príkaz kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, aby bol Bardejov opevnený hradbami a baštami. V tom istom roku získalo mesto aj právo konania výročného jarmoku na sviatok sv. Egídia. Ďalšia výsada, hrdelné právo, mu bolo udelené v roku 1365. Umožňovalo porušiteľov zákona vešať, stínať, na smrť utrápiť alebo za ľahšie priestupky žalárovať a palicovať. Najväčšiu poctu ale symbolizovalo privilégium z roku 1376, ktorým bol Bardejov povýšený na slobodné kráľovské mesto.

Obdobie najväčšej prosperity mesta nastalo v 15. storočí. Súviselo s dynamickým rozvojom obchodu a remesiel. V Bardejove v tých časoch pôsobilo vyše 50 cechov a dokumentovaných bolo 64 remeselných špecializácií. Po udelení práva skladu v roku 1402 tu mali cudzí kupci povinnosť ponúknuť svoj tovar na predaj. Roku 1427 predĺžil kráľ Žigmund Luxemburský trvanie jarmoku z ôsmych na 14 dní a navyše povolil aj druhý jarmok. Najväčší profit však plynul z monopolu na výrobu plátna. Ekonomická sila mesta vzrástla do tej miery, že vlastnilo okrem iného aj lukratívne vinice v tokajskej oblasti.

Víno predstavovalo dôležitý vývozný artikel. Exportovalo sa do miest na juhu Poľska, najmä do Krakova. Význam mesta zvýšila aj existencia píly, mlynov, tehelne, pivovaru, skladu soli a sklární. V rokoch 1402 – 1403 Bardejov okupovala poľská armáda a v roku 1412 dal Žigmund Luxemburský mesto za 13 tisíc zlatých do takmer storočie trvajúcej zálohy poľskému šľachticovi Balickému. Od roku 1453 má Bardejov vlastný erb, ktorý mu udelil uhorský kráľ Ladislav V. Pohrobok.

16. storočie poznačil najmä rozvoj kultúry, vedy a umenia. Hlavným podnetom bol prudký rozkvet reformačného hnutia usilujúceho sa o obrodu katolíckej cirkvi a jej vplyvu na politický a kultúrny život. V meste pôsobil Leonard Stöckel, jedna z najvýznamnejších postáv reformácie vôbec. V roku 1549 zostavil vyznanie viery piatich hornouhorských miest Confessio Pentapolitana, ktorým sa Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov a Levoča oficiálne prihlásili k protestantizmu. Centrom vedy a kultúry v Bardejove bolo slávne gymnázium a vzdelaniu verejnosti pomohlo aj sprístupnenie prvej verejnej knižnice v Uhorsku. Mesto v tých dobách preslávili aj dve kníhtlačiarne – Dávida Gutgesela a Jakuba Klosza.

V 17. storočí Bardejov značne trpel častými vpádmi cisárskych vojsk aj stavovských povstalcov. Zdrvujúce následky malo niekoľko morových epidémií. V rokoch 1679 a 1686 vypukli obrovské požiare, ktoré zničili takmer všetky obydlia. Dlhodobý proces obnovy prerušila epidémia moru v rokoch 1710 – 1711 s katastrofálnym následkom 2000 mŕtvych obyvateľov.

Významu mesta počas 18. a 19. storočia výrazne dopomáhali vtedy svetovo vyhľadávané Bardejovské Kúpele. Medzníkom v dejinách bolo napojenie na železničnú sieť v roku 1893. V rokoch 1878 a 1902 zasiahli mesto najväčšie požiare v histórii, ktoré zapríčinili biedu a masovú emigráciu. Napriek tomu sa na prelome 19. a 20. storočia rozvinul drobný priemysel a medzinárodne známou sa stala miestna továreň na hračky. V roku 1894 bol postavený hotel Republika, o rok na to nemocnica a v roku 1897 divadelná dvorana.

Do dejín mesta významne vstúpila prvá svetová vojna. Od jesene 1914 do jari 1915 bolo okolie Bardejova miestom úporných bojov medzi ruskou armádou na jednej strane a rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou na strane druhej. Po jej skončení, spolu so vznikom Československej republiky, sa mesto začalo intenzívne rozvíjať a budovať demokratické štruktúry. Bardejov sa stal útočiskom pre stovky poľských utečencov, ktorí túžili po živote v tolerantnom a prosperujúcom prostredí. Dynamický progres zastavila až svetová hospodárska kríza.

Tvár mesta navždy poznačila 2. svetová vojna, počas ktorej došlo k obrovským stratám na ľudských životoch. Vládny režim sa spolu s miestnymi príslušníkmi pričinil o záhubu drvivej väčšiny členov miestnej židovskej komunity.

Po ukončení vojny začalo mesto opätovne rásť. Počet pracovných miest stúpal a masívne sa sem sťahovalo obyvateľstvo z vidieka. Veľká pozornosť bola venovaná kultúrnym pamiatkam, najmä chrámu sv. Egídiahistorickej radnici. Za obnovu pamiatok udelilo v roku 1986 Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO mestu Bardejov Európsku cenu – zlatú medailu.

V roku 2000 bolo historické jadro mesta spolu s komplexom tzv. židovského suburbia zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tým sa v Bardejove symbolicky začala písať éra nového milénia.

Zdroje:
Krpelec: Bardejov a jeho okolie; Kokuľa: Dejiny Bardejova; Frický: Bardejov – kultúrne pamiatky; Sroka: Bardejov v XV. storočí; Jankovič: Bardejov; Gutek: Bardejov a okolie