Najvzácnejšou zo stredovekých gotických stavieb v Bardejove je monumentálna Bazilika sv. Egídia. Z architektonického hľadiska sa chrám radí medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky na Slovensku. Zachovaný súbor jedenástich gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k unikátom svetového významu.

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Prvou písomnou správou o existencii kostola na území Bardejova je listina kráľa Bélu IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú cisterciánski mnísi z poľskej Koprziwnice. Tí tu založili kláštor zasvätený sv. Egídiovi. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia toto miesto opustili. Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti.

Výstavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia, pričom stavba hlavnej a bočných lodí bola ukončená v roku 1415. Výstavba veže, do ktorej boli inštalované v poradí druhé hodiny v Uhorsku, prebehla v rokoch 1420 – 1427. Chrám sa v roku 1427 spomína ako trojloďový s jednoduchými arkádami. V roku 1448 sa začalo s jeho rozširovaním a prestavbou. Pod vedením majstra Mikuláša Lapicidu bolo pristavané presbytérium, ktorého klenba sa však pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila.

Na opravu chrámu bol v roku 1464 prizvaný majster Štefan z Košíc, ktorý sa v tom čase podieľal na výstavbe košického Dómu sv. Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny či neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil ešte v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, ktoré patrí k najvýznamnejším dielam svojho druhu nielen na Slovensku.

V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia, inštalovaná v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana boli v rokoch 1482 – 1486 v južnej časti chrámu pristavané tri kaplnky – Panny Márie, sv. Alžbety a sv. Ondreja. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon, pomenovaný Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže, ktorú dokončil v rokoch 1486 – 1494 majster Ján Stemasek z Bavorska.

V ďalších rokoch k podstatnejším stavebným zmenám nedošlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pela z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južného priečelia chrámu. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnówa pre Bardejovčanov jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana. V polovici 17. storočia bol nahradený pôvodný gotický hlavný oltár ranobarokovým.

Chrám postihli v priebehu storočí viaceré pohromy. Okrem niekoľkých veľkých požiarov to boli hlavne zemetrasenia v roku 1725, kedy sa zrútila veža, a v roku 1836, keď na troch miestach pukli múry kostola. Po požiari v roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Katastrofálny požiar na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto, znamenal začiatok rozsiahlej rekonštrukcie chrámu.

Rekonštrukciu v duchu purizmu viedol od roku 1878 architekt Imrich Steindl. Renesančné prvky boli v rámci regotizácie odstránené a nahradené neogotickými. V roku 1898 bola dostavaná veža kostola. Obnovené boli piliere a múry hlavnej lode či klenby kaplniek. V interiéri pribudol neogotický hlavný oltár a kazateľnica. Oprava trvala dvadsať rokov, počas ktorých bol chrám uvedený do stavu, v akom ho poznáme dnes. V roku 1906 pribudol na chóre mohutný organ, ktorý sa svojou funkčnosťou a prevedením stal jednou z dominánt baziliky.

V priebehu posledných desaťročí bolo viacero častí chrámu renovovaných. Začiatkom 90-tych rokov praskli starobylé chrámové zvony Urban a Ján, na čo boli vymenené za nové s rovnakými menami. Pôvodné zvony sú vystavené pred bazilikou.

Veža chrámu má 72 metrov, čím sa radí medzi najvyššie na Slovensku. Sú v nej umiestnené zvony Urban a Ján z roku 1995, ako aj pôvodný Signum z roku 1625. Veža dnes slúži aj ako obľúbená vyhliadka pre turistov.

Okrem architektonických hodnôt je chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. Popri hlavnom neogotickom oltári sv. Egídia z roku 1878 z dielne pražského rezbára Mórica Hölzela (vysoký 17 metrov) mu dominuje súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z rokov 1440 – 1520. Ten vytvára unikátnu kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer aj v pôvodnom rozmiestnení. O každý z oltárov sa staral niektorý z bardejovských cechov.

Ide o oltáre sv. Ondreja (1440 – 1460), sv. Barbory (1450 – 1470), sv. Alžbety Uhorskej (1480, cech krajčírov), Panny Márie, predtým sv. Anny (1485), Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej (1489), Vir Dolorum (1500 – 1510, cech tesárov), sv. Kríža (1480 – 1490, cech roľníkov), Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša (1505, cech hrnčiarov), sv. Apolónie (1485, cech sitárov), oltár Piety (1480 – 1490, cech murárov a kamenárov) a oltár Narodenia Pána (1480 – 1490, cech tkáčov), ktorý sa radí medzi najkrajšie a najvzácnejšie krídlové oltáre na Slovensku.

K mimoriadne vzácnym dielam patrí súsošie Golgoty z 15. storočia, kamenné pastofórium z roku 1465, korpus Krista zo 16. storočia od Majstra Pavla z Levoče, bronzová krstiteľnica z roku 1485, gotické lavice, dvere a luster z 15. storočia, renesančné lavice zo 17. storočia, kamenné náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia, či rôzne liturgické predmety. Z ranobarokového hlavného oltára z roku 1655, ktorý bol počas regotizácie odstránený, sa zachoval ústredný obraz Prebodnutie kopijou, zhotovený ako kópia diela P. P. Rubensa.

Chrám sv. Egídia bol v roku 2000 povýšený na Baziliku minor. V tom istom roku sa dostal aj na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Zdroj:
wikipedia.org