Neďaleko za hradbami mesta leží tzv. židovské suburbium – jedna z najhodnotnejších pamiatok židovského kultúrneho dedičstva v strednej Európe. Jedinečný urbanistický komplex z 19. storočia pozostáva zo synagógy, rituálnych kúpeľov (mikve), budovy zhromaždenia (bet midraš) a hospodárskej časti. Kedysi bol jeho súčasťou aj rituálny kóšer bitúnok. Suburbium leží mimo mestského opevnenia, pretože židia mali po stáročia zakázané obývať slobodné kráľovské mestá, medzi ktoré patril aj Bardejov.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 boli židovskí obyvatelia Uhorska vyhnaní z miest a nútení žiť za ich hranicami. V Bardejove sa takáto komunita začala formovať na severozápade mesta. Najstarší dokument o pobyte židov na území Bardejova je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka, pôvodom z poľského mesta Zamość. V roku 1767 žilo v meste spolu 17 osôb židovského pôvodu. Živili sa predajom liehovín, pričom platili dvakrát väčšie dane než ostatní.

Židom nebolo dovolené vlastniť pôdu, a tak sa živili obchodom a remeslami. V zložení mestského obyvateľstva sa začali výraznejšie presadzovať až začiatkom 18. storočia, kedy sa v Bardejove usadila rodina Guttmanová. S príchodom ďalších chasidských židov z Haliče sa v Bardejove začal postupný rozvoj tejto komunity. V roku 1784 bývalo v Bardejove 14 židovských rodín (celkovo 67 osôb). Obývali domy za hradbami mesta, mali modlitebňu a patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18. storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta.

Prítomnosť židov v Bardejove sa odrazila aj v stavebnej činnosti. V rokoch 1771 – 1773 bola postavená veľká synagóga, ktorá neskôr vyhorela. Hneď nato v roku 1810 začali na jej mieste stavať novú, ktorú poznáme dodnes. Ide o najstaršiu stavbu židovského suburbia, čo potvrdzuje aj hebrejský text na parapete ženskej galérie. Nápis uvádza dátum ukončenia stavby 1. elul 5596, čo zodpovedá dňu 14. 8. 1836.

Tento unikátny typ deväťklenbovej synagógy sa na Slovensku nachádza iba na dvoch miestach (druhá je v Stupave). Synagóga je situovaná v centre areálu medzi ostatnými stavbami, pretože bola postavená v časoch, kedy židom nebolo dovolené stavať okázalé modlitebne na viditeľných miestach. Interiér pozostáva z predsiene, malej študovne, hlavnej mužskej modlitebne a ženskej galérie. Hlavný priestor je zaklenutý deviatimi klenbami a v strede podopretý štyrmi piliermi, medzi ktorými bola umiestnená tzv. bima – vyvýšené pódium na predčítavanie Tóry.

Klenby synagógy sú pokryté bohatou ornamentálnou maľbou s rastlinnými motívmi z konca 19. storočia. Najzaujímavejším artefaktom je hebrejský nápis nad vstupom do hlavnej sály na jej západnej stene. Poeticky ladený text obsahuje informácie o čase výstavby a donátoroch. Synagóga dnes už neslúži svojmu účelu a je tiež dočasne uzavretá.

Najstaršia zmienka o samotnom suburbiu je na dobovej mape mesta z roku 1877. Koncom 19. storočia pristúpila bardejovská židovská obec k modernizácii komplexu. Vďaka tomu pribudli k synagóge ďalšie objekty, a to mikve, bet midraš, expanzná veža s kotolňou a kóšer bitúnok.

Vzácne rituálne kúpele Mikve slúžili židovským aj nežidovským obyvateľom mesta. Na ich čelnej fasáde je dnes inštalovaná pamätná tabuľa holokaustu.

Bet midraš, takzvaná budova zhromaždenia, slúžila ako škola a taktiež ako menšia modlitebňa.

Suburbium bolo vytvorené na základe Talmudistickej doktríny a fungovalo do roku 1944. V súčasnosti v ňom prebieha postupná obnova s víziou využitia objektu na kultúrne účely.

V Bardejove boli ešte v prvej polovici 20. storočia tri synagógy, z ktorých sa dodnes okrem modlitebne v suburbiu zachovala aj synagóga Bikur Cholim na Kláštorskej ulici. V severnej časti mesta sa nachádza aj udržiavaný židovský cintorín s približne tisíckou náhrobných kameňov v renesančnom, barokovom a klasicistickom slohu.

Spoločne s historickým jadrom mesta bol komplex židovského suburbia v roku 2000 zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozvinutú meštiansku kultúru v Bardejove vytváralo kedysi mnohonárodnostné etnikum, preto je pamiatka neoddeliteľnou súčasťou tohto zápisu.

V roku 2014 bol v susedstve komplexu odhalený unikátny pamätník holokaustu s menami viac ako 3000 obetí zoradených podľa rodín. Pamätná záhrada je miestom symbolického posledného odpočinku bardejovských židov, ako aj vyrovnania sa obyvateľov mesta s vlastnou minulosťou.

Zdroje:
bardejov.sk

slovak-jewish-heritage.org

 


Čítaj viac o židovskom suburbiu:
www.suburbiumbardejov.sk