Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb v Bardejove je monumentálna Bazilika sv. Egídia, ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky na Slovensku. Zachovaný súbor jedenástich gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k unikátom svetového významu.

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Prvou písomnou správou o existencii kostola na území Bardejova je listina kráľa Bélu IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú cisterciánski mnísi z poľskej Koprziwnice. Tí tu založili kláštor zasvätený sv. Egídiovi. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v 2. polovici 13. storočia toto miesto opustili. Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti.

Výstavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia. Stavba hlavnej a bočných lodí bola ukončená v roku 1415. Výstavba veže, do ktorej boli inštalované v poradí druhé hodiny v Uhorsku, prebehla v rokoch 1420 – 1427. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami. V roku 1448 sa začalo s rozširovaním a prestavbou chrámu. Pod vedením majstra Mikuláša Lapicidu bolo pristavané presbytérium, ktorého klenba sa však v dôsledku statických porúch zrútila.

Na opravu chrámu bol v roku 1464 prizvaný majster Štefan z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického Dómu sv. Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil ešte v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznamnejším dielam autora i svojho druhu na Slovensku.

V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia, inštalovaná v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana boli v rokoch 1482 – 1486 v južnej časti chrámu pristavané tri kaplnky – Panny Márie, sv. Alžbety a sv. Ondreja. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 – 1494 majster Ján Stemasek z Bavorska.

V ďalších rokoch k podstatnejším stavebným zmenám nedošlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pela z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južného priečelia chrámu. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre Bardejovčanov jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana. V polovici 17. storočia bol pôvodný gotický hlavný oltár nahradený ranobarokovým.

Chrám postihli v priebehu storočí viaceré pohromy. Okrem niekoľkých veľkých požiarov to boli hlavne zemetrasenia v roku 1725, kedy sa zrútila veža, a v roku 1836, keď na troch miestach pukli múry kostola. Po požiari v roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Katastrofálny požiar na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto, znamenal začiatok rozsiahlej opravy a rekonštrukcie chrámu.

Rekonštrukciu v duchu purizmu viedol od roku 1878 architekt Imrich Steindl. Renesančné prvky boli v rámci regotizácie odstránené a nahradené neogotickými. V roku 1898 bola dostavaná veža kostola. Taktiež boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, či klenby kaplniek a v interiéri pribudol nový neogotický hlavný oltár a kazateľnica. Oprava trvala dvadsať rokov a chrám bol privedený do stavu, v akom ho poznáme dnes.

K najcennejším častiam interiéru patria gotické tabuľové obrazy a spomínané nástenné maľby z rokov 1655 a 1805, ktoré boli reštaurované v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Veľmi cenný je aj tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653.

Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Empora s mladším organom z prelomu 19. a 20. storočia zasahuje do podvežia.

Ostatné súčasti interiéru, ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514, sú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku 1524 je uložený v múzeu v bardejovskej radnici.

V chráme sa dodnes sporadicky vykonávajú bohoslužby.

Poloha na mape:
maps.google.com

Zdroj:
monarubens.sk